História                     

 

OBEC SENIAKOVCE 

 

                        

Seniakovce ležia v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je 206 m nad morom. Odlesnený povrch rovinatého chotára tvoria štvrtohorné náplavy Torysy. Má nivné oglejené a ilimerizované pôdy.

 

História-  obec sa spomína už v roku 1289 ako majetok Petra z Drienova. Obec mala viacej názvov- Scine, Senek, Senyakowce. V r.1427 obec patrila  Sinkovi zo Šebastovej, v 17 st. Dóczyovcom. V r.1623 sa v obci nachádzal mlyn. V r.1828 mali Seniakovce  14 domov a 127 obyvateľov. Väčšinou boli roľníci a povozníci. Staré domy boli nízke, drevené s malými jednoduchými oknami. Mali iba jednu izbu, predsieň a komoru. Izby neboli dlaždené. Gazdinky vždy v sobotu vymazávali podlahu blatom, do ktorého primiešavali konský alebo kravský trus. Krížom cez izbu viedli drevené trámi - hredy, a tá ktorá viedla cez prostriedok celého domu sa volala mešternica. Na nej boli uložené staré kalendáre, chlieb, vidličky, modlitebné knihy, dôležité listiny. Po stenách  viseli obrazy svätých a ozdobné tanieriky. Po celej dĺžke domu bol schod asi pol metra vysoký a 80 cm široký, volali ho scienka. Na scienkach v nedeľu odpoludnia vysedávali ľudia, rozprávali sa, zaspievali si. Jedlo bolo tiež jednoduché. Na raňajky jedávali mačangu, sciranku, kyseľ a zapraženú zemiakovú polievku. K obedu mali halušky s tvarohom, lekvárom. makom, kapustou, zemiaky s kyslým mliekom. Večeru odbavili zbytkami  jedál z obeda. Mäso jedávali len na sviatky a v niektorú nedeľu. Na sviatky a svadby sa piekli koláče plnené makom, tvarohom, orechami, lekvárom, Cukor používali veľmi málo. Na celý  rok im stačili 2kg cukru. Oblečenie bývalo jednoduché, vzdušné a čisté.

Svetová vojna 1914-1918 kruto zasiahla do života obyvateľstva. Na vojnu museli narukovať všetci muži od 17 do 50 rokov. Doma zostali len ženy, deti a starci. Ženy nevedeli a ani nestačili polia dôkladne obrobiť a to, čo sa im urodilo, zobrali vojaci.

Poštu, telefón, telegraf obec nemala. Bola v Lemešanoch. Kto išiel pre poštu, dostal u starostu obce v Bretejovciach uzamknutú tašku, ktorú odomkol poštmajster, vložil do nej poštu, uzamkol ju a otvoril ju až starosta v Bretejovciach.

Doteraz sa v obci z generácie na generáciu rozpráva  tento príbeh- Na chotári vyrástla raz veliká konopa až do neba. Akýsi starý, prastarý Tabačko sa hore ňou vyšplhal až do neba. Ale medzi tým, čo sa on v nebi zabavil, zrúbalo12 chlapov za  12 dní konopu. Nemohol sa potom z neba na zem vrátiť. No ale v nebi v jednom kúte mlátili tatarku a z pleví tatarky usukal  si povraz, po ktorom sa spúšťal dolu, na zem. Povraz však bol krátky, preto vždy z horného konca rezal a priviazoval na dolný. Zunovalo sa mu už toľko rezať a z veľkej výšky zoskočil dolu. Spadol do Bogdanovského  jarku a zaryl sa do zeme až po krk. Nemohol sa odtiaľ vyslobodiť, ale pomohol si. Išiel domov pre motyku, vykopal sa a šťastne sa vrátil domov.

Uprostred obce stojí greckokatolícky kostolík. Bol ohradený múrom. Kostol bol 9m dlhý a 6m široký. Nemal chór ani sakristiu. Na jeho západnej strane bol vchod, nad ktorým je veža, zbitá z dosák .Bol zasvätený ku cti sv. Kríža. Mal dva zvony.

 

Symboly obce

Erb obce tvorí :

V modrom štíte na zelenej pažiti medzi troma a troma zlatými vyrastajúcimi bezostými  priklonenými klasmi zlaté osemspicové koleso, to všetko prevýšené dvoma striebornými kosákmi so zlatými prekríženými rokoväťami.

 

 

 

 

VLAJKA OBCE :

Pozostáva zo siedmich pruhov vo farbách bielej, modrej, žltej, zelenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

 

Symboly obce Seniakovce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S–377/2007

 

 

Symboly štátu

Štátne symboly Slovenskej republiky

Štátne symboly Slovenskej republiky, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna,

 

Štátny znak Slovenskej republiky

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.  Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

 

Štátna vlajka Slovenskej republiky

 

Štátna vlajka Slovenskej republiky  sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírk

y, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3. 

 

 Štátna pečať Slovenskej republiky

 Štátna pečať Slovenskej republiky  je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pričom farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate je lipový lístok. Priemer štátnej pečate je 45 mm.  Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej

 

 

Štátna hymna Slovenskej republiky

Štátnou hymnou Slovenskej republiky  sú prvé dve slohy piesne      

Nad Tatrou sa blýska.

NAD TATROU SA BLÝSKA

 

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia,

Slováci ožijú.

 

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

ďalšie slohy hymnickej piesne:

Už Slovensko vstáva,
putá si strháva,
hej, rodina milá -
hodina odbila,
žije matka sláva!

 

Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí
A medzi nás stane.

 

 

Fotogaléria: História